zatiaľ bez názvu

14. srpna 2011 v 17:38 | Neko-chan |  Romantické poviedky
Prológ

alo sa to na 31.marca, deň to bol, mam taký pocit, že utorok. Čas okolo desať hodín v noci. S otcom sme upratovali jeho kanceláriu a chystali sa domov. Mala som osem rokov. V momente, keď som doumývala kruhy od pohára s kávou, ktoré boli rozmiestnené po celom stole, začula som sanitku. Otec nastražil uši, hneď som vedela, že sa niečo deje. Pravdepodobne niečo veľmi zlé. Komu sa stal úraz takto v noci? Alebo to nie je úraz?
Otec vybehol z kancelárie a vzápätí ako odišiel, sa aj vrátil. Schmatol rúško, svoj kufrík, pretrel si unavené oči, vypil narýchlo kávu, asi, aby ho prebudila a ku koncu si umyl ruky. Stihol ešte na mňa chabo pozrieť. Otupene som hľadela na jeho vzďaľujúcu siluetu. Chytila som svoj batoh a kráčala za ním, i keď vôbec nie v jeho línii. Na operačku som nemala prístup. Sadla som si do čakárne a čakala. Netrpezlivo som pozerala na ovisnuté hodiny na stene, zatuchnuté prachom, no bola som rada, že ukazujú čas. O dve hodiny ma otec prebral. Zaspala som na stoličke na chodbe v nemocnici. Dalo sa to čakať. Mlčky ma zdvihol na ruky, odniesol do auta, doma uložil a rovnako mlčky za sebou zavrel dvere, ani mi nedal pusu na dobrú noc. Nevedela som, čo sa deje. Čo sa to tam stalo?
Nasledujúci deň bol 1.apríl. Nikto doma nemal náladu. Nikto- ja a otec.
Otec ráno odišiel do práce. Opatrovateľka si zobrala súrne voľno, takže sa otec spoľahol na môj vlastný rozum. Spravil múdre rozhodnutie?
Cítila som sa sama, na to, že je deň vtipov. Rozhodla som sa ísť navštíviť otca. Keby som vtedy vedela, čo ma tam čaká, nešla by som tam...

1.kapitola
Otec sa na mňa nahneval. Videla som niečo, čo som nemala a sám nechcel, aby som to videla, preto sa hneval. Zúril. A veľmi. Keď išiel priam explodovať, zavrel sa v kancelárii. Na mňa zabudol?
Keď som vošla do nemocnice, rozhliadla som sa po areáli. Mŕtve. Bez duše. Chcela som si dnešok užiť, no nevedela som ako. Všetci sa mi zdali smutní, akoby z niečoho zdeprimovaní. Na druhej chodbe, trochu ďalej od otcovej kancelárie, som naďabila na pár sestričiek. Rovnako ako zvyšok personálu, vyzerali ponuro. Kráčala som ďalej, chodbami sa ozýval iba nepríjemný šuchot mojich šľapiek. To sú tu iba dospelí? Na deti sa zabudlo?
Prešla som do areálu pre mládež. Všade sa ozývalo ticho. Vrátila som sa späť a zbadala som menší hlúčik pri automate na kávu. Nakúkala som poza ľudí, no z diaľky som nikoho nepoznala. Keď som podišla bližšie, aj tak mi nebol nikto známy. Okrem lekárky, kolegyne môjho otca.
Stála som pri holom múre a čakala, čo sa bude diať. Uvedomila som si, že všetky sestričky a lekári čo tam boli, mierili zrakom na chlapca stojacom pri automate. Nevidela som mu do tváre. Mal na sebe biele pyžamo, to, ktoré sa dáva v nemocnici a je povinné. Vlasy mal rozcuchané, hnedé s čiernymi končekmi, nechápala som vtedy pojem melír a predsa len, také dieťa? Pozorovala som ho. Tak isto ako dospelí, nespúšťala som z neho oči. Jeho vlasy boli primerane krátke, ale ani nie tak moc krátke. Boli dlhé dosť na to, aby som mu nevidela ani jednu črtu z jeho tváre. Čakala som, kedy sa otočí aspoň mojím smerom, no naďalej stál so sklonenou hlavou, nehýbajúc sa a v ruke držiac plastový pohárik. Dali takému malému dieťaťu kávu? Vtedy som sa pýtala samej seba.
Jedna zo sestričiek nenápadne zalomila rukami a niečo šepkala sestričke stojacej vedľa. Zaujalo ma to. Vykročila som a namierila ku chlapcovi. "S dovolením?" povedala som otcovej kolegyni a ona na mňa prekvapene pozrela. Vtom ma hneď zdrapila za rameno a posunula ďalej.
"Čo tu robíš? Tvoj ocino má o teba určite strach. Mal by byť v kancelárii, choď poslušne za ním."
"Prepáčte, ale on nevie, že som tu."
"Prosím?" Doktorka ukázala na sestričku pri chlapcovi.
"Môžete ju tam odprevadiť? Je to ešte dieťa."
Sestrička na mňa nepríjemne zagánila a neochotne sa ku mne priblížila.
"Nie, ďakujem. Viem, kde to je. No neprišla som sem dnes za ním."
"Si chorá?" spýtala sa ma doktorka.
Pokrútila som hlavou.
"Tak prepáč, ale inak tu nemáš čo robiť. Ako to, že nie si doma? Budem to musieť povedať tvojmu otcovi."
Tento krát som ja vyčarila krásne zagánenie. Chce na mňa žalovať?
"Ja...Ja som sem prišla iba kvôli..." rýchlo som pozrela na automat. Majú tam aj niečo iné ako kávu? Uvidela som štítok na vrchu s obrázkom čaju.
"Chcela som dostať niečo teplé do hrdla...tak som sem prišla kvôli čaju. To je dôvod."
"Zlatko, budeš musieť teraz odísť. Nemám na teba čas. Máme tu vážny prípad." Mrkla narýchlo na chlapca. Mĺkvo stál.
Pozrela som naňho a na pohárik, čo držal v ruke. Tak dbanlivo si zakrýval tvár, že som mu stále na ňu nevidela.
"Ehm, môžem nejako pomôcť?"
"Ty?" pousmiala sa doktorka. "Nie, zlatko. Ty choď pekne domov. Alebo do ockovej kancelárie, ten ti spraví aj džúsik." Vravela ku mne ako k batoľaťu.
Hľadela som na všetkých ľudí okolo. Boli tu ďalšie štyri sestričky, ešte jedna doktorka, plus dvaja starí doktori. Čo je toto za vážny prípad?
"Fee?" začula som zrazu a v momente mi prešiel po chrbte mráz.
Nemienila som sa otočiť.
"Fee?" zopakoval môj otec a prišiel rázne ku mne. Zdrapil ma za plece a celý sčervenel. Od hnevu.
"Čo tu dopekla robíš?!" vyprskol. Vystrašene som hľadela na podlahu. Výhovorka, kde si v tejto ťažkej situácii?
"J-ja...L-len som si prišla po čaj..." opäť to isté. Samozrejme, že to nefungovalo.
"Čo si to povedala?!" vyhŕkol. Mala som pocit, že ma ide pred nimi plesknúť, alebo vyťahať za vlasy, čokoľvek, len, aby ma potrestal.
No stalo sa niečo, čo som ozaj nečakala.
Z pohľadu na dlaždicovú zelenkastú zem a na môjho červeného otca, zjapajúceho po mne pred toľkými ľuďmi (toto bol sám o sebe trapas) mi pohľad rýchlo skočil na modré Agapanthusové oči. Za týmto nádherným pohľadom nasledoval pád a rázne omdletie. V tej chvíli som ozaj nevedela, čo sa deje.

Takže poviedka od mojej super kamošky Ewiku, ktorú som jej viac menej šlohla :D ona sa za ňu totižto hambí ale mám pocit,že nemá prečo. Prosím hlasujte a povzbuďte jej sebavedomie :P
 

The Red Wing III. kapitola

14. srpna 2011 v 17:22 | Adminka |  Moja maličkosť
III.kapitola
Pôjdem za anjela.Je to plne rozhodnuté.Uviazal som si plachtu okolo tela ako nejakú dokonalú tógu no keď som sa pozrel do zrkadla mal som pocit,že už si môžem dať akurá takú tú hnusnú blond parochňu,ktorú by si nedala na seba ani Lady GaGa(a to už je čo povedať) a ísť robiť výpomoc Mikulášovi!Dal som si teda plachtu dole a utrhol som z nej 2 dlhé pruhy,ktoré som si následne obviazal okolo zápästí.NIE!Vytiahlo som si ružový opasok z gatí a namiesto neho som tam zasunul jeden pruh z plachty.ÁNO TO JE ONO!Na chodbe som zrazu začul kroky tak som stiahol krídla,hodil som sa na posteľ a schmatol do ruky nejaký časák pre baby.Jéjo INko.Dvere sa pootvorili a dnu nakukla teta Tamara."Ahoj teta Tamara"tvári som sa,že ju nevnímam a som zahľadený do INka ale v skutočnosti som ju vnímal až príliš dobre.Keď zbadala ten neporiadok čo som tu narobil ,zhrozila sa tak,že ma ani neodzdravila.No po pár sekundách sa spamätala:"Ahoj Jullius počuj máš už kostým na ten dnešný maškarný??"
"Mhm"pokýval som hlavou akože áno a pretočil som na ďalšiu stránku.
"A ukážeš mi ho?"nadvihla jedno obočie.
"S radosťou teta Tamara"položil som časopis na nočný stolíka zobral som si tyčinku Snickers(jednu z mnoha čo si tu skrývam pred Bernardom)a-zasekol som sa.Ako jej ukážem falošné krídla na kostým anjela keď sú to moje skutočné krídla,ktoré schovávam pod pokožkou?Nápad ma udrel ako blesk z jasného neba."Sekundičku teta Tamara mám to v kúpeľni"preskočil som konferenčný stolík a vzaril do kúpeľne zatiaľ čo sa teta Tamara pomaly presúvala do stredu mojej izby.Rýchlo som za sebou zabuchol dvere.Pomaly som sa oprel o umývadlo a vystrčil som krídla.Kedže som to v kúpeľni ešte nikdy nerobil nechtiac som napoly rozsekol jednu z mojich obľúbených sviečok.V duchu som zaklial a zložil som si krídla za chrbát aby som mohol prejsť cez prah.otvoril som dvere a oprel som sa o zárubňu tak aby nebolo nič vidieť.
"No ukáž sa!"sedela na mojej posteli a privolávala ma do izby.Vystrel som k nej pravé krídlo:"Archaniel Jullius.Rád vás spoznávam".Ona sa iba zachihotala:"Tamara Kreatonová a aj ja vás rada spoznávam!"veselo mi ním potriasla,"ako si to-"
"No vieš so Sheldonom sme na tom celé leto makali.Je to pokročilá technológia ale psst nikomu ani muk!"
"Neboj sa"mávla rukou,skočila mi na to.
"A za čo ideš ty teta Tamara?"kývol som na kopu červeného netradičného oblečenia čo mala na sebe.
"No predsa za červenú čiapočku"
"Ach ták"
"Prosím ťa Jullius nezobral by si ma tam tvojím autom?"
"Áno teta Tamara iste"zobral som si zo stola škrabošku(nemusí každý vedieť kto som) a kľúče od auta.Objalo som tetu Tamaru okolo jej úzkych pliec a konečne som niekam išiel s ŇOU!
***
"Ty podrazák.Ideš o celú minútu a pol neskôr a za koho vlastne ideš za normálneho sexi chalana?Veď ani nevyzeráš ako buzík!"vítal ma s úsmevom a objatím Sheldon.
"Kto povedal že preto ním niesom"zašepkal som mu normálnym hlasom do ucha a štípol som ho do zadku.
"Ježiškove husličky prestaň!"rýchlo ma od seba odsotil ako by som bol nejaký chemický,rádioaktívny odpad.
"Pokoj pokoj.Nemusíš sa za všetko hneď tak vzrušovať .Ty aj tak niesi môj typ!"
"Čože?"
"Vieš mne sa páči keď má chalan taký chudučký svalnatý zadoček ako Orladno alebo-"
"Dobre stačí nemusím počúvať žvásty buzíka J poďme už radšej dnu"
***
-Dnu-bol široký pojem,pretože ples(bolo to skôr niečo pri hranici žúrky ale však čo?) bol skutočne po celej škole.A keď vravím po celej tak skutočne po celom areáli školy.No-dnu- som pochopil ako stred diania čiže nová telocvičňa.Škriaboška ma podľa jej názvu-poriadne škriabala ale vedel som,že si ju nesmiem dať dolu.Stala by sa okamžitá pohroma.Prváčky čo na mňa od rána pokokujú by ma mohli nedajbože zbadať a uloviť si ma na to slovíčko dve.Sheldon ma ťahal rovno ku švédskym stolom a mojim jediným potešením bolo keď som pri ňom zazrel tetu Tamaru.Tá ma zbadala tiež a hneď sa mi rozbehla naproti:"Ach Jullius miláčik tu si!"
"Ahoj teta Tamara bavíš sa?"letmo som jej dal pusu na líce.
"Áno iste je tu veľká zábava!Ó a kto je tento záhadný,pohľadný,mladý muž?"
"Teta Tamara toto je môj spolužiak Sheldon Hale"urputne som sa snažil vysloviť to tak aby to nevyzeralo,že spolu chodíme,"Sheldon toto je sestra mojej mamy Tamara Kreatonová"
"Veľmi rád vás spoznávam!"potriasol si pravicou Sheldon s tetou Tamarou.
"Potešeinie je na mojej strane!"jemne sa začervenala teta Tamara.Bola to mamina staršia sestra ale aj tak nevyzerala na 40(i keď Bernard aj na viac).Matka.Vždy pri vyslovení či pomyslení na slovo matka alebo otec ma vždy pichne pri srdci.Robili pre mňa všetko a aj tak mi vždy bolo málo alebo mi dokonca nebolo po vôli.Zniesli by pre mňa aj modré z neba,keď som potreboval pomoc schovali ma pod svoje ochranné krídla.Boli sme dosť bohatá rodina a bol som jedináčikom.Preto som mohol mať všetko čo som si zaumienil.A aj tak som utekal z domu,chlastal som na ulicy s pochybnými chalanmi lacnú vodku a húlil jednu trávu za druhou.Večne som viac a viac lámal ich zarmútené srdcia a aj tak mi vždy odpustili,prepáčili,zľutovali sa nadomnou a ešte neviem ako mi odpustili.No keď som sa rozhodol vynahradiť im všetku boleť čo som im spôsobil tak sa zrazu všetko otočilo o 180 stupňov.Neviem aký vydriduch to urobil ale viem,že keď ho nájdem tak mi za to zaplatí životom aj keby ma to malo stáť krídla!

Chat Room 1- Knihy

14. srpna 2011 v 17:18 | Adminka
Chat Room na debaty o knihách...prosím v komentoch
 


The Red Wing II. kapitola

28. června 2011 v 18:53 | Adminka |  Moja maličkosť
II.kapitola
Po škole som sa konečne mohol vybrať domov.Príliš sa mi nechcelo ale no čo s tým ja narobím.NIČ!No je čas na ďalšiu scénku pre mojich dychtivých pozorovateľov.Otvoril som svoju čierno-ružovú zebrovanú tašku a... začal som v nej hladať kľúče. "Dóparóma ja som nechal kvuciky od svojho brmbrm doma!"vytvoril som ten debilný priteplený hlas-škoda že moje milované fialové Lamborgini SV 1996 je doma.Pomaly som vyrazil dopredu a zbadal som,že za mnou cez celé parkovisko beží Sheldon: "Héééj Barbie girl!Pockaj!"
"Ahoj Sheldon co nového?"
"Pocul si už o tom plese?"
"Hej každý rok ten istý príhovor.Tento rok ideš za co?"
"Tento rok to bude Michael Schumacher a ty?"
"Neviem sa rozhodnút.Mám íst za My Little Pony alebo zlatovlásku?"
"Skús íst za nieco normálne!"
"No však ešte uvidím"
"Nechceš zviest zase som ta pocul vykrikovat,že nemáš kľúce?"
"Ďakujem vieš dnes jáá..."snažil som sa nájst si co najlepšiu výhovorku aby som sa vyhol jeho striebornej Toyote Corolle 1998 o ktorej si myslí,že ked si na ňu dá krídlo velké ako polovica auta a prepichne si výfuk velkým hrdzavým klincom(RÁMUS :D) tak je citujem-super vytunená!!!!-;no vtedy som uvidel ju-najrkajšie dievca aké som v celom mojom sprostom živote videl.Mala lesklé a prefektne rovné čierne vlasy a tak hlboké svetlomodré oči až sa z tolkej krásy motala človeku hlava.Bolá taká trochu utiahnutá stála pri červenom VW New Beetli a rozprávala sa s dvoma babami.Nebol to ani poriadny rozhovor.Dievcatá pri nej blabotali a blabotali ale ona len sem tam prikývla hlavou,pousmiala sa alebo obcas odpovedala jednoslabicnou odpovedou.Zatial co jej kamošky mali oblecené žiarivé farby ona mala na sebe vytahanú ciernu mikinu s kapucnou,ktorá jej zakrývala cast vlasou a vyšúchané bledé džíny.No až na poslednú chvílu som si všimol,že má v ušiach slúchadlá.Je tu zrejme nová lebo sem chodím už tretí rok a zatial som ju tu nevidel-to by som si ju bol urcite pamätal!."...jáá si dnes musím dorobit kostým na maskarný,ém cav!"rozbehol som sa ako zbabelec prec no stihol som ešte zacut ako na mna kricí:"Stretneme sa ako vždy o 19 00!".Doma som zignoroval Bernardove poznámky o mojej orientácií a hned som vybehol hore do izby.Zhodil som tašku na zem,vyzliekol som si tričko lebo na to že bola jeseň ešte bolo stále dosť teplo-ostal som len v čiernych rifľoch a pripojil som sa na Facebook aby som vytlačil od Damona(môjho Facebookového priateľa…doplo mi,že to asi nieje jeho meno zase taký pablb niesom! :D) čo si mám na ten posratý maškarný ples obliecť.Damon ako tvrdí pochádza zo Španielska,má 18 a je to upír-preto kecáme po anglicky aby sme si rozumeli.Damonovi som prednedávnom povedal,že som anjel a pochopil to asi tak ako ja som pochopil to jeho "I am a vampyre"-že klamem.Mal som veľké šťastie Damon bol online.
"hi damon"
"Hi Jullius how are you?"
"fine thx and u?"
"I fell pretty much sick"
"oh so almost to heal!"
"Thank you"
"pls can u help me???"
"Sure,I'll see what I can do for you"
"so we've a masquerade and i don't know from whom i've to go"
"Hmm...
look...
you tell me that you are an angel"
"yes n'??"
"THEN YOU KNOW WHAT YOU MUST TO DO!"a s týmto sa odhlásil.Okamžite ani som mu nestihol odpísať Hi ani nič podobné.Ľahol som si na posťeľ,roztiahol krídla a pri sledovaní wallpaperov Orlanda Blooma som uvažoval čo tým Damon myslel.Počkať KRÍDLA!!"Ďakujem ti Orlando ďakujem!"rýchlo som sa Orlandovi poklonil(no čo Orlando je pekný)a stiahol som z postele plachtu.Prikrívky a vankúše sa rozleteli po celej izbe ale mne to bolo šum a fuk,veď som práve prišiel na to za čo pôjdem!!!

The Red Wing

13. června 2011 v 19:39 | Adminka |  Moja maličkosť
I.kapitola
"milacik jullius uz si hore?"zacul som spoza dveri.
"teta tamara niesom obleceny!!!"brutalne rychlo som stiahol kridla a hodil som si pred hrudnik uterak(mam pocit ze tie kridla neskor olutujem)
"ako keby som chlapca v tvojom veku v zivote nevidela.mozno tomu neuveris ale aj bernard bol kedysi takym fesakom ako ty!"mavla rukou cez pootvorene dvere a vosla dnu.rychlo som si zapol cierne gate a obliekol som si obtiahnute biele tricko s tristvrtovym rukavom.snazil som sa tvarit ze som to nepocul.
"doniesla som ti ozehlenu koselu"pousmiala sa a podala mi ruzovu kopku.na licach jej naskocili vrasky.
"dakujem teta tamara to si nemusela"pokusil som sa jej usmev opatovat ale nebol ani zdaleka taky laskyplny ako ten jej.skor ziarivi(sak aky iny aj anjel moze mat???)
"no dobre ja si pojdem teraz znovu lahnut desiatu do skoly mas na stole"pohladila ma teta tamara po lici a odisla.vzal som tasku na plece a pomaly som zliezol po schodoch dole aby som hlukom nedal tomu prasatu najavo ze uz idem.rozok so sunkou a salatom uz stal zabaleny v kuchyni na stole no ked som sa ho snazil vziat neico tlste sa vynorilo spoza chladnicky.
"d-dobre ranko u-ujo bernard"pozdravil som roztrasenym hlasom a uz som sa otacal na odchod.
"ni tak rychlo ty buzerant uz si konecne zmenil orientaciu?"hrubym hlasom(ako hrom...no skor ako hromobitie)sa ozval bernard.
"zaujima vas to?"spytal som sa otoceny chrbtom a balil som si desiatu do tasky.
"nie len som chcel vediet ci na tebe usetrim za listky na lakers"rozrehotal sa a trochu mileka z krabice co zvieral v ruke mu kvaplo na bavlnene tielko.
"ponahlam sa do skoly"vybehol som z domu.bezal som cez tri bloky az som trochu zadychany zastavil pred "sue's donuts".vosiel som dnu a sadol si za barovy pult.v minutke tu bola servirka s usmevom na tvari:"vitajte v sue's donuts co si date?"
"len jedno ladove machiatto dakujem"
"o minutku vam ho donesiem"nieco zapisala na blocik a odisla.zatial som skontroloval kapacitu baterky.machiatto som po prineseni vypil a zaplatil som ucet.rychlo som sa ponahlal do skoly.v prvy skolsky den by som nemal meskat.
***
Do triedy som prisiel tesne pred zazvonenim.dejepisar uz sedel na stolicke prezeral si ucitelsky zapisnik(hladal dalsiu obet vyvolavania-uz aj tym by mali davat peniaze za skody sposobene zivelnymi pohromami).z dejaku som bol dneska totalne vymlety tak som dufal ze ma nevyvola a v kutiku duse som sa modlil bohu nech sa tak nestane(JA???).
"kreaton k tabuli!"aj tak ma vyvolal.
"pan ucitel poslusne hlasim ze som absolut vymlety"pomaly som sa pritakal k nemu.
"no tak sadaj a mas to za 5!!!nech sa to uz viacej neopakuje lebo to bude osobne"pohrozil mi.
"och pan ucitel vy ste ale diablik"pravou rukou osm si podoprel bradu a zdvihol som jedno obocie.
"kreaton nechcite aby som na vas zavolal riaditela skoly alebo rovno policiu!!!"skrikol ucitel a ja som sa posadil normalne.zo zadnych lavic sa ozvalo nieco ako :rovno psychiatra a ucitel zacal vyvolavat dalsich na ciernej listine smrti.prezeral som si portrety znamych osobnosti v ucebnici a ani neviem ako sa cas presunul na koniec hodiny a s nim aj k zvoneniu.pozbieral som svoje saky paky a pobral som sa ku skrinke.otvoril som ju a pohladkal ruzovu vystelku ked zrazu zaznel riaditelov hlas v skolskom rozhlase.
"prosim vsetkych studentov o pozornost.
ako vsetci isto dobre viete dnes sa uskutocni maskarny ples na zahajenie noveho skolskeho roku.bude aj sutaz o najkrajsi kostym.mali ste predsa na to cele leto.hodnotit budem ja a ucitelsky zbor.tymto hlasenim by som chcel privitat novacikov-prvacikov a pogratulovat tym co uz koncia ze to s nasou pomocou dotiahli az do konca"
tento oznam je uz pekne otrepany.je tu rok co rok(aspon trosku ho mohli pozmenit nie).pobral som si ucebnice poterebne na dalsiu hodinu s krokom som sa pustil dolu chodbou do ucebne biologie.

prvá kapča bohužiaľ bez diakritiky....nechcelo sa mi :D

Lauren Kateová-Padlí Anjeli

7. června 2011 v 19:34 | Adminka |  Knihy
Prvá kniha je už akú, takú dobu na pultoch ale predsa len, nejakú postupnosť no nie?? :D
1. kniha PÁD
Na Danielovi Grigorim je čosi bolestne známe. Tajomný, uzavretý chlapec pritiahne pozornosť sedemnásťročnej Luce Priceovej hneď v jej prvý deň na internátnej škole Meč a kríž pri meste Savannah. Je jediným svetlým bodom na mieste, kde nie sú dovolené mobilné telefóny, ostatní študenti sú vyšinutí a bezpečnostné kamery ich sledujú na každom kroku.

Daniel však nechce mať s Luce nič spoločné - a dáva jej to jasne najavo. No ona sa nevzdáva. Mládenec ju priťahuje ako svetlo nočného motýľa a Luce musí zistiť, čo pred ňou tak zúfalo skrýva... aj keby ju to malo stáť život. Nebezpečne vzrušujúci a temne romantický triler PÁD je súčasne najúžasnejším príbehom lásky!



















2. kniha SÚŽENIE
Peklo na zemi. To prežíva Luce, keď nemôže byť so svojím padlým anjelom Danielom. Trvalo večnosť, kým sa znova našli, a on jej teraz vraví, že musí odísť. Len na tak dlho, kým nechytí Vyhnancov - nesmrteľných, čo ju chcú zabiť. Daniel ukryje Luce na Shoreline, škole, ktorá sa nachádza na skalnatom kalifornskom pobreží a navštevujú ju nezvyčajne nadaní študenti - nefilimovia, potomkovia padlých anjelov a ľudí.

Tu sa Luce dozvie, čo sú tiene a ako s ich pomocou môže nazrieť do svojich minulých životov. No čím viac sa Luce dozvedá, tým väčšmi podozrieva Daniela, že jej neprezradil všetko. Čosi skrýva - čosi nebezpečné. Čo ak nie je pravda to, čo jej Daniel povedal o minulosti? Čo ak je Luce v skutočnosti súdené byť s niekým iným?


















3. kniha ZAČIATOK

táto kniha vychádza 14.6. v amerike takže zatiaľ len takto























4. kniha VYTŔŽENIE

Can keep my hands off you

30. května 2011 v 18:57 | Adminka |  Hudba
Veľmi chytlavá pesnička od Simple Plan, ktorá určite donúti skákať každého :D

Vitajte!

29. května 2011 v 11:09 | Adminka |  vyžmíkaj sa!
Ahoj ahoj všetci! Som Kika-Adminka tohto blogu. Chcela by som premeniť tento weblink na super stránku kde sa môže každý dosýtosti vypísať. Chat roomy, poviedky, fotky, pesničky ale aj rôzne tipi na filmy a knižky. Bola by som rada ak by ste mi Vy moji milý návštevníci poslali na mail write.com@azet.sk poviedku, ktorú máte chuť uverejniť spolu s vaším menom a žánrom poviedky. Spolu by sme sa mohli pokúsiť vytvoriť fajn blog, ktorý by ulahodil nejednému človeku. Viem, že teraz zniem crazy ale skúste to prekúsnuť :D
Vaša kamoška
Kika

Kam dál

Dúfam, že sa páčilo. See U later :D